V atmosfére starých čias
Posledný septembrový víkend postavil konzervatívnu obec Malá Tŕňa doslova hore nohami. Historicky známe centrum slovenskej tokajskej oblasti zorganizovalo také oberačkové slávnosti, aké tu ešte neboli. Tentokrát to nebola iba záležitosť starostu a pár ľudí okolo, ale pomáhala celá dedina. A to doslova.
Konečne aj obyčajný človek dostal šancu predstaviť svoju srdečnosť, dobroprajnosť a oddanosť starým tradíciám, ktoré tu píšu históriu po stáročia. Staré dobové zožltnuté fotografie dokazujú, že čas vinobrania v Malej Tŕni, ale i vo Veľkej Tŕni , bol síce bohatý na prácu, ale ľudia boli žičliví, naše matere napiekli najchutnejšie makovníky a orechovníky, naplnili kapustné listy – základ stravovania oberačov. Atmosféra bola neopakovateľná, dodnes to mám z detstva pred očami ako vo filme. Vinice, ulice a nádvoria sa hemžili veselými a zhovorčivými ľuďmi, premávali konské povozy, oberači pobehovali s putňami plnými šťavnatých strapcov, deti šantili práve tak ako dnes. Ale to dokáže precítiť a znovu prežiť iba ten, kto sa tu narodil...
V tú spomínanú sobotu a nedeľu to bolo podobné. Moje rovesníčky a ešte staršia generácia žien napiekli rozprávkové koláče, naliali medové tokajské do krčahov a čakali hostí na priedomiach po celej hlavnej ulici. Však sa aj volá Tokajská...Ploty vyzdobili starými „chlebovkami" a koberčekmi, ktoré vytiahli z rodinného archívu odkladaného pre vnukov. Slovom tŕňania ten uplynulý víkend považovali za svoj prejav úcty dávno zašlým zvykom a bolo by nevďačné neoceniť a nepoďakovať im za to. Celým rodinám. Lihoťanovci, Haburovci, Ivančinovci, Dudášovci, Turócziovci, Begalovci, Rosohovci, Matusovci, Egyedovci a mnohí ďalší. Iste každý pochopí, že je to aj prejav vďaky duši obce, starostke Monike Rakackej, ktorá ich nemusela dlho presviedčať. Dostať totiž mladé i staré na nohy v tejto nekonečne konzervatívnej dedine je umenie osobnosti, dobrého slova, príkladu a nesmiernej odovzdanosti svojmu poslaniu.
Ona sa tu síce nenarodila, ale toľko už o tradíciách obce počúvala, že sa pod réžiou domácich celým srdcom vložila do príprav a organizovania tohto významného dňa. Bezosporu dopadol vskutku výborne. Jasné, že boli aj nedostatky, ale nabudúce – to si sľúbili - už nebudú. Veľká vďaka však patrí všetkým organizátorom, obzvlášť Regionálnemu osvetovému stredisku v Trebišove, ktoré pripravilo perfektný program... A sponzorom, bez ktorých by nepostavili prekrásny areál amfiteátra. Svojrázny Mikuláš Vareha, či nezainteresovaný, ale štedrý Štefan Duč no a vysoko sa cení prístup pána Pavla Chmelinu z firmy Tokaj&company. Táto firma pôsobí v chotári Malej Tŕne a tak sa aj správa...Prirodzene, veď dary poskytuje svojine, ktorá vie byť dlho povďačná.
No a čo poviem na záver? V tú sobotu a nedeľu som sa presvedčila, že v jednote je skutočne sila. A tá konečne zdvihla rokmi ubíjané sebavedomie malotŕňanov, lebo znovu si začali veriť. Škoda len, že si tu krásu, nadšenie domácich ľudí, jednotných mysľou a v modlitbe pri krste vstupného portálu obce a sochy sv. Urbana, či pod žiarou svateho slova z úst troch pánov farárov, neprišli vypočuť a prežiť aj tí, ktorí inak a tak radi hovoria z tribún a bijú sa do pŕs, ako milujú centrum slovenského Tokaja. Tokaj totiž nie sú bezmenní ľudia - až potom je víno, ktoré vďaka ich umu z tŕnianskych strání pred stáročiami píjavali aj francúzski králi a ruskí cári...
S vďakou za krásny zážitok, Vaša
Magda HABUROVÁ
